Pulàc

Da Wikipedia.
C'l artìcul chè 'l è scrit in Miranduléś Emiliàn


«
Wszyscy ludzie rodzą się wolni i równi pod względem swej godności i swych praw. Są oni obdarzeni rozumem i sumieniem i powinni postępować wobec innych w duchu braterstwa.»
Pulàc(Dichiarasiòṅ universàla di dirìt ad 'l óm,1948)
«
Tut i èsar umaṅ i nàsan lìbar, cumpàgn in di dirìt e dégn a la stésa manéra. I gh'àṅ la raśòṅ e 'l giudìsi e i gh'aṅ da cumpurtàr-as da fradèi 'l un cun c'l àtar.»
(MUD)


I pòst in du a s dascór in Ślav

Al pulàc (da lór: polski) 'l è na lingua ślava ch'a s dascór in dla Pulògna da 44 migliòṅ ad parsòni.

Cuma tuti al lìngui ślavi, al pulàc 'l è stâ influensâ da chi atri lingui cuma al latìn, al grèc, al tedésc, 'l itagliàn, al francéś, al rus e 'l ingléś.

Però a gh'è da dir che chi lór i s ténan stric anc al paròli vèci, avénd acsè di tèrmin ch'i vólan dir al stési ròbi. Chè 'd sóta a s pól catàr soquànt eśémpi ad paròli in pulàc ch'i daśvènan dal latìn (a vèṅ ripurtâ 'l equivalènt emigliàn) cun incòst quéla uriginària:

  • defurmàr - deformować, zniekształcać;
  • educasiòṅ - edukacja, nauczanie;
  • trasfurmasiòṅ - transformacja - przetwarzanie (przekształcanie, przerabianie);
  • diputâ - deputowany - poseł(wysłannik);
  • màchina - maszyna - urządzenie;
  • aparéć - aparat - przyrząd;
  • òrgan - organ - narząd;
  • sensasiòṅ - sensacja - uczucie;
  • guàrdia - gwardia-straż;
  • pùblic - publiczność-widzowie;
  • spetàcul - spektakl-przedstawienie;
  • variànt - wariant-odmiana;
  • funsiòṅ - funkcja - znaczenie, miejsce w;
  • puśisiòṅ - pozycja - miejsce.

Da 'l Itagliàn al pulàc l'à anc tòlt dal paròli druàdi p'r al vardùri cuma pomidor (pandòr), cebula (sigóla), sałata (insalàta) e por (pòr).

Alfabét

'L alfabét pulàc

'L alfabét pulàc al sa scriv cun 32 létri d'l alfabét latìn: a ą b c ć d e ę f g h i j k l ł m n ń o ó p r s ś t u w y z ź ż, cun di ségn diacrìtic śuntâ cuma 'l ogonek (Ą ą Ę ę), 'l acènt acû (Ć ć Ń ń Ó ó Ś ś Ź ź), la bara ad travèrs (Ł ł) e al puntèṅ in sima (Ż ż). Al dróa anc 7 digràm, dit dwuznaki (ch, cz, dz, dź, dż, rz, sz). Al létri Q, V e X i èṅ druàdi sól in dal paròli ch'i daśvìnan da 'l èstar.

Al grup vucàlic pulàc a n è minga tròp difìcil parchè al gh'à 8 vucàli, in gènar scriti acsè: a, e, i, y, o, u, ą, ę. Al vucàli a, e, i, o, u i s prununciàn cuma in itagliàṅ (cun di sòṅ vèrt par la "e" e par la "o") mèntar la vucàla y la gh'à un sòṅ a mèś fra la e saràda itagliàna e la i (par far-as n'idéa, un quèl ch'a s davśìna a la paròla ingléśa "bit"). Al vocàli ą ed ę i s dróan p'r i sòṅ naśàl /ɔ̃/ e /ɛ̃/ ch'i n gh èṅ minga in itagliàṅ ma ch'i pólan arcurdàr al nòstri sòṅ e cuśèṅ. Al dè 'd incō, al vucàli naśàli i s càtan sól in pulàc e briśa in di atri lìngui ślavi.

Dimóndi più difìcil par nuàtar 'l è al grup cunsunàntic pulàc parchè 'l è fat ad 35 sòṅ difarènt. Quand in sima a na cunsunànta a gh'è 'n acènt (ć dź ś ź) a vól dir ch'al gh'à un sòṅ fiàp.

Gramàtica

In pulàc a n gh'è minga 'l artìcul (kapelusz al pól vlér dir capèl, un capèl o al capèl a secónda di caś).

Na paròla la pól èsar singulàra o pluràla. Al singulàr al gh'à tri caś (masć, fémna, nèutar). In dal pluràl, invéci, a gh'è 'n àtar lavór: virìl (parsóni masći) e al minga virìl (atri parsòni, bèsti e śavài). par dir-'n una: la paròla mechanik (mecànic) l'è maschìla e virìla, kot (gat) l'è maschìla ma minga virìla, studentka (studentésa) l'è fémna e minga virìla.