Pulàc
C'l artìcul chè 'l è scrit in Miranduléś |
Al pulàc (da lór: polski) 'l è na lingua ślava ch'a s dascór in dla Pulògna da 44 migliòṅ ad parsòni.
Cuma tuti al lìngui ślavi, al pulàc 'l è stâ influensâ da chi atri lingui cuma al latìn, al grèc, al tedésc, 'l itagliàn, al francéś, al rus e 'l ingléś.
Però a gh'è da dir che chi lór i s ténan stric anc al paròli vèci, avénd acsè di tèrmin ch'i vólan dir al stési ròbi. Chè 'd sóta a s pól catàr soquànt eśémpi ad paròli in pulàc ch'i daśvènan dal latìn (a vèṅ ripurtâ 'l equivalènt emigliàn) cun incòst quéla uriginària:
- defurmàr - deformować, zniekształcać;
- educasiòṅ - edukacja, nauczanie;
- trasfurmasiòṅ - transformacja - przetwarzanie (przekształcanie, przerabianie);
- diputâ - deputowany - poseł(wysłannik);
- màchina - maszyna - urządzenie;
- aparéć - aparat - przyrząd;
- òrgan - organ - narząd;
- sensasiòṅ - sensacja - uczucie;
- guàrdia - gwardia-straż;
- pùblic - publiczność-widzowie;
- spetàcul - spektakl-przedstawienie;
- variànt - wariant-odmiana;
- funsiòṅ - funkcja - znaczenie, miejsce w;
- puśisiòṅ - pozycja - miejsce.
Da 'l Itagliàn al pulàc l'à anc tòlt dal paròli druàdi p'r al vardùri cuma pomidor (pandòr), cebula (sigóla), sałata (insalàta) e por (pòr).
Alfabét
'L alfabét pulàc al sa scriv cun 32 létri d'l alfabét latìn: a ą b c ć d e ę f g h i j k l ł m n ń o ó p r s ś t u w y z ź ż, cun di ségn diacrìtic śuntâ cuma 'l ogonek (Ą ą Ę ę), 'l acènt acû (Ć ć Ń ń Ó ó Ś ś Ź ź), la bara ad travèrs (Ł ł) e al puntèṅ in sima (Ż ż). Al dróa anc 7 digràm, dit dwuznaki (ch, cz, dz, dź, dż, rz, sz). Al létri Q, V e X i èṅ druàdi sól in dal paròli ch'i daśvìnan da 'l èstar.
Al grup vucàlic pulàc a n è minga tròp difìcil parchè al gh'à 8 vucàli, in gènar scriti acsè: a, e, i, y, o, u, ą, ę. Al vucàli a, e, i, o, u i s prununciàn cuma in itagliàṅ (cun di sòṅ vèrt par la "e" e par la "o") mèntar la vucàla y la gh'à un sòṅ a mèś fra la e saràda itagliàna e la i (par far-as n'idéa, un quèl ch'a s davśìna a la paròla ingléśa "bit"). Al vocàli ą ed ę i s dróan p'r i sòṅ naśàl /ɔ̃/ e /ɛ̃/ ch'i n gh èṅ minga in itagliàṅ ma ch'i pólan arcurdàr al nòstri sòṅ e cuśèṅ. Al dè 'd incō, al vucàli naśàli i s càtan sól in pulàc e briśa in di atri lìngui ślavi.
Dimóndi più difìcil par nuàtar 'l è al grup cunsunàntic pulàc parchè 'l è fat ad 35 sòṅ difarènt. Quand in sima a na cunsunànta a gh'è 'n acènt (ć dź ś ź) a vól dir ch'al gh'à un sòṅ fiàp.
Gramàtica
In pulàc a n gh'è minga 'l artìcul (kapelusz al pól vlér dir capèl, un capèl o al capèl a secónda di caś).
Na paròla la pól èsar singulàra o pluràla. Al singulàr al gh'à tri caś (masć, fémna, nèutar). In dal pluràl, invéci, a gh'è 'n àtar lavór: virìl (parsóni masći) e al minga virìl (atri parsòni, bèsti e śavài). par dir-'n una: la paròla mechanik (mecànic) l'è maschìla e virìla, kot (gat) l'è maschìla ma minga virìla, studentka (studentésa) l'è fémna e minga virìla.